nedeľa, decembra 30, 2012

Mesačná chvastačka - November 2012

Toto mesačné meme vymyslela Judit.

Mesačná chvastačka by bola normálne minulý mesiac, keby moja mama, pracujúca v Rakúsku, vtedy nečítala Phoenixa. Iróniou je, že keď mám teraz Phoenixa doma, požičané sú Temné diery. :D Každopádne je už koniec ďalšieho mesiaca (a vlastne aj roka), takže kniha chýba-nechýba, ide sa na Mesačnú chvastačku za November.

.::KÚPENÉ::.

V tomto mesiaci som si kúpila len jednu knihu, no zato som sa na ňu tešila najviac. Séria Vampire Academy patrí medzi moje najobľúbenejšie a najlepšie série, a takisto aj spin-off Bloodlines. Zlatá lilie je druhý diel tohto spin-offu. Kniha bola hneď prečítaná. Nesklamala, dala som jej 5 hviezdičiek, aj keď sa musím priznať, že to nebolo na celých 5 hviezdičiek, no na 4 to zlé nebolo. Tak či tak, bolo to super.


pondelok, decembra 17, 2012

Obálková vojna #01: Fifty Shades Freed


Meme z dielne Mati.

Cieľom meme je vybrať aspoň dve rôzne obálky rovnakej knihy a porovnať ich. Napríklad sa môže jednať o americkú obálku a slovenskú obálku (ktorá je samozrejme iná ako americká). Meme si môžete stanoviť na hocijaký deň.

Hneď na prvý článok som si vybrala knihu Fifty Shades Freed, tretí diel Päťdesiat odtieňov sivej. Budem porovnávať americkú a anglickú obálku. 

Americká obálka je tá s putami a je rozhodne známejšia než tá anglická, keďže som ju našla aj na obálkach tretieho dielu v iných krajinách. Kľúčik je anglická obálka, ale tiež sa vyskytuje aj na Kindle edition. 

americká                                                                  anglická

A teraz k porovnávaniu. Ktorá obálka sa mi páči viac a prečo ? Ktorú obálku by som radšej videla na mojej poličke ? Moja odpoveď je jednoznačná, ani som o tom nemusela moc premýšľať. Anglickú s kľúčikom. Nielen preto, že je menej oťukaná, ale na mňa pôsobí oveľa tajomnejšie než tá s putami. Keď uvidíte tú s putami, pomyslíte si buď na sex alebo väzenie. Predchádzajúce dva diely trilógie majú obálku kravaty a škrabošky, a tu si na to HNEĎ nespomeniete. Celkovo myslím, že kľúčik pôsobí tak tajomnejšie a nie je taký priamy, ako putá, a viac sa hodí k sérii.

Som zvedavá, s akou obálkou sa rozhodne vydavateľstvo X.Y.Z. knihu vydať u nás. ;)

štvrtok, decembra 13, 2012

Recenzia: Zlodejka duší


Kniha: Zlodejka duší
Autor: Kiersten White
Séria: Zlodejka duší, 1/3
Vydavateľstvo: Fortuna Libri, 2011
Počet strán: 352 strán

Anotácia:

UPÍRI
    Vidím veci, ktoré ty nevidíš.

VLKODLACI
    Vypátram veci, ktoré ťa prenasledujú

VÍLY
     Ochránim ťa.

PREMENLIVÍ
     ... ALE TERAZ ŤA NEOCHRÁNIM ANI JA.

"ZLODEJKA DUŠÍ ma zviedla. Obe príťažlivé nadprirodzené bytosti bojujúce o Evinu lásku dosiahli isté víťazstvo: jeden získal srdce Evie, druhý moje."
- Aprilynne Pikeová, autorka bestselleru Krídla (Wings)

• • •

Evie už od malička putovala z rodiny do rodiny. Rodičia ju nechali napospas osudu. Nikdy ani len nepoznala svoje pravé priezvisko. A nikdy jej v tých rodinách nebolo veľmi dobre. Svoj domov našla len neskôr v MAKNABE - v Medzinárodnej agentúre pre kontrolu nadprirodzených bytostí. Ľudia z tejto agentúry si pri jednej akcii na zadržanie upíra všimli, že Evie vidí bytosti. Ako v skutočnosti vyzerajú, pod kúzelnú podobu, a tak ich vie identifikovať. Odvtedy Evie bývala s nimi a v podstate už od malička pracovala, a pomáhala im "značkovať" a identifikovať bytosti. Jej detstvo sa vôbec nepodobalo na detstvo, aké prežívali ostatné deti. Ak okolo vás pobehujú hrôzostrašní krvocuci - upíri, ktorí pod kúzelnou podobou vyzerajú ako zoschnuté slivky, vlkolaci so žltými očami, či manipulatívne víly, a vaša najlepšia kamarátka je morská panna, váš život rozhodne nie je normálny. Ak vás k tomu ešte obťažuje sexy nesmrteľlný vílí chlapec, ktorý je veľmi manipulatívny, ako aj ostatné víly, a nechce vám dať pokoj... Evie si radšej praje, aby chodila na normálnu strednú. Jej život je ako v jednom kolobehu, väčšinou len pracuje a učí sa. Neskôr sa však do Strediska MAKNABU vláme nadprirodzená bytosť, ktorú nevedia, kam zaradiť. S ničím takým sa ešte nestretli... a v tom príde opäť niečo, s čím sa ešte nestretli... A oveľa horšie: Zlodejka duší vraždiaca nadprirodzené bytosti. V tom sa celý Evin život od základov zmení.

Zo začiatku sa môže zdať, že príbeh je príliš preplácaný a autorka v ňom chcela nahromadiť "z každého rožka troška". Aj mne osobne to tak prišlo. Už aj v anotácii sa píše o všelijakých možných stvoreniach - vlkolaci, víly, upíry, morské panny, strigy... a je ich rozhodne oveľa viac. Čakala som, že autorka sa viac pohrá s nejakými bytosťami ako napríklad s morskými pannami. Nečítala som o nich ešte žiadnu knihu a tak som bola zvedavá, ako ich autorka opíše. Avšak som ostala celkom sklamaná, keďže som sa o nich dozvedela pramálo. No ostatné bytosti dostali už väčší priestor. Najmä víly ho mali veľký a musím pochváliť autorku, ako vymyslela ich svet - udržala sa aj pri klasicky opisovaných, zlých vílach, seelie a unseelie, no zároveň si ich svojmu príbehu prispôsobila, aby to sedelo. 

Hoci vyzerá dosť klišoidne, že je toľko bytostí pokope, ale ono to nie je klišé. Navyše autorkin príbeh je pritom celkom originálny. Autorka dostala naozaj skvelý nápad (zvrat), ktorého odhalenie v priebehu čítania vás veľmi prekvapí.

Prišlo, že niektoré veci a scény tam boli úplne zbytočné, no nakoniec sa to pozliepalo a utvorilo to pekný zmysluplný, potrebný celkom. Kiersten vedela čo robí, keď sa do knihy púšťala, aj keď je to jej debut.

Ak mám pravdu povedať, zo začiatku som sa nemohla do knihy začítať. Myslím si, že to bolo najmä tým, ako prvých sto strán plynul ten Evin život. Išla niekoho identifikovať, rozprávala sa s Lendom, obťažoval ju Reth divnými rečami, išla niekoho identifikovať, a podobne dookola... Do toho ešte mierne priblblé detinské rozprávanie postáv, alebo ako to nazvať, mi vadilo. Nejaké vymyslené nadávky a všelijaké do píp mi celkom dosť vadili, keďže rozhodne to nie je môj šálok kávy. Radšej nech tam zahrešia nejako normálne, ale slušne dokelu, ale toto mi prišlo také divné a nepáčilo sa mi to. Ďalšie dve tretiny knihy však boli výrazne lepšie, čo sa týka "kolobehu Evinho života", už to nebolo také, že by ste vedeli, čo sa bude diať ďalej. Príbeh sa začal odvýjať úplne inak, smerom pri tejto knihe u mňa dosť nečakaným. Páčilo sa mi to. Preto, lebo príbeh nestál na mŕtvom bode a stále sa tam už niečo dialo. Dokonca tam neskôr bolo niekoľko prekvapivých zvratov.

 Podľa začiatku knihy by som vôbec nepovedala, že dám knihe také hodnotenie, aké jej dávam. Nepíšem vám to preto, aby ste od knihy očakávali niečo veľké, ale preto, aby ste to spolu s prvými stranami nevzdávali, keďže rozbeh je pomalší, potom to už naozaj stojí zato.

Romanca medzi hlavnou dvojicou bola milá, celkom reálna, postupná. Prvý bozk nepadne hneď na prvej strane, avšak neočakávajte, že Evie svoj objekt v mysli nebude omieľať. Len ma celkom sklamalo, že dvojica mi neprirástla nijak viac k srdcu a neurobila som si k nej nejaký väčší vzťah, že by som im naozaj fandila. No zato som si celkom dosť pozitívny vzťah spravila k Rethovi. Myslím, že táto postava mala z celej knihy najprepracovanejší a najlepší charakter.

Ak to zhrniem - rozbeh bol pomalý, avšak keď sa už príbeh rozbehol, stálo to za to. Akcie tam bolo akurát a zvraty sa tam tiež vyskytli a prekvapili, ale niektoré sa dali aj očakávať. Štýl písania bol trošku iný a myslím, že nesadne každému. Celkovo knižka bola milým, dobrým osviežením. Knihe udeľujem necelé 4 hviezdičky a teším sa na pokračovanie.

streda, decembra 05, 2012

Recenzia: Kruté leto


Kniha: Kruté leto
Autor: Alyson Noël
Vydavateľstvo: Slovart, 2012
Počet strán: 208

Anotácia: Colby Cavendishová sa pripravuje na úžasné leto plné plážových večierkov. Plány jej však skrížia rodičia, ktorí ju pošlú na prázdniny k tete Tally do Grécka. Opustená na nudnom ostrove bez nákupných centier, telefónneho signálu a s tetou, ktorá sa rozpráva so svojimi rastlinami, má Colby strach, že na ňu jej priatelia zabudnú. Všetko sa zmení, keď stretne milého gréckeho chlapca Jannisa, s ktorým prežije niečo viac ako len obyčajný letný románik.

• • •

Colby konečne našla na strednej svoje vytúžené miesto medzi populárnymi a novú najlepšiu kamarátku, ktorá je najpopulárnejšie dievča na škole, Amandu. Okrem toho príde na jednej párty Colby o stratu panenstva s jedným z najúžasnejších chalanov na škole. Nasledujúce letné prázdniny sa zdajú byť pre Colby úžasné... Pokiaľ jej rodičia nezruinujú letné plány a nepošlú ju na opustený ostrov k šibnutej tete Tally. Rozvádzajú sa a nechcú, aby na Colby nejak zapôsobili "všetky tie negatívne vplyvy". Navyše tam nebude mať mobil, kamarátov, ani obchody. Zdá sa, že toto leto bude pekne nudné.

...ale vôbec nebolo. Ani pre Colby, ani pre mňa. Od knihy som síce veľa neočakávala, no dostala som dosť. Letná atmosféra knihy sa nedá zaprieť, priam z tých stránok vyžaruje. Kniha v podstate nemá nijaký väčší dej, ani zápletku, no číta sa jedna radosť, a je aj dokonca dobre napísaná. Na Alyson a jej sériu Nesmrteľní som čítala veľa negatívnych recenzií (ja som sériu ešte nečítala), tak som ani od tohto veľa neočakávala. Je to však veľmi pohodová knižka, číta sa veľmi rýchlo, a hoci sa odohráva v lete, ja by som vám ju kľudne poradila prečítať aj teraz, lebo doslova sa pri nej "zahrejete" a aj v zimný pochmúrny deň sa vydáte na letnú dovolenku. :)

Čo sa mi na knihe najviac páčilo, boli e-maily a Colbin blog. Alyson v rozhovore u Judit spomínala, že si písanie e-mailov a blogových príspevkov užívala. Ja som si zas užívala čítanie. Aj keď je Colby na gréckom ostrove, s kamarátmi a s rodičmi je stále v kontakte. Či už cez e-maily, alebo listy. Takisto nájde na ostrove malú internetovú kaviareň, a tak si založí blog, na ktorom bude písať o svojom živote na ostrove. Mne sa jej komentáre ku fotkám veľmi páčili a zabávala som sa.

A čo sa mi na knihe nepáčilo ? Colby sa na začiatku správala neznesiteľne, liezla mi na nervy. No ako bola na ostrove, postupne začala dospievať, a vážiť si aj drobnosti. Tiež mi tam chýbala nejaká väčšia prevratnejšia zápletka, a kľudne to mohlo mať aj viac strán.

Romanca medzi hlavnými postavami bola milá, vôbec nie presladená a hlavne reálna. Mne sa páčila, ako ju Alyson vykreslila, a tiež to nebola nejaká veľká prevratná láska, avšak nebolo tam cítiť takú väčšiu chémiu, ktorú mám rada, ale ako hovorím, nič prevratné. Páči sa mi, aj ako to skončilo, mierne otvorene, no knižka svoj účel splnila - vážiť si aj drobnosti a nemusíte byť najpopulárnejší, by ste mohli byť šťastní.

Príjemná oddychovka, ktorá vás určite nesklame. Knihe udeľujem 3,5 hviezdičky.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu si môžete objednať TU.

utorok, decembra 04, 2012

Na čekačce #01 - December 2012


Mesačné meme, ktoré usporiadava Fierush.
Cieľ je jednoduchý: zostaviť zoznam kníh, ktoré si chcete v danom mesiaci prečítať a prečo.

Toto meme ma veľmi zaujalo a je to mesačné, takže je tu veľká šanca, že bude pribúdať pravidelne, tak ako má. :) 

Päťdesiat odtieňov sivej - Kniha je ešte na ceste, no hneď ako dorazí sa do nej pustím. Prečo ? Veľmi veľa protichodných recenzií a kniha je v podstate známa po celom svete, mnohokrát nenávidená, ale aj milovaná. Nečudo podľa tej tématiky, aj keď to určite nie je len v tom. Som zvedavá, kam sa zaradím ja. :)

Delirium - Oh, na toto sa klepem pekne dlho. Som veľmi rada, že sa to rozhodli vydať aj v preklade. Kniha vyzerá úžasne. Romantických dystópii je veľa, ale dystópia, v ktorom má HLAVNÚ úlohu láska, a viete to už v anotácii... Navyše vynikajúce hodnotenia a Lauren Oliver ma už pri knihe Kým dopadnem presvedčila, že písať vie úžasne. Takisto ako aj 50 odtieňov, aj táto je na ceste.

Pasca - Podobne ako u Delirium, na toto som bola veľmi zvedavá ešte keď vydanie nebolo plánované v preklade. Opäť som rada, že to preložili. Obálka je dokonalá a námet vyzerá skvelo... aj keď recenzie sú trochu protichodné, ja sa na to teším.

Temné diery - Predchádzajúca kniha v sérii Pobrežie hrôzy bola geniálna, preto som veľmi zvedavá na túto (asi) záverečnú časť. Mám to už doma mesiac, no ešte som sa do toho nepustila. Asi je to tým, lebo som čítala, že to opäť skončí otvorene, a pokračovanie byť nemusí... No mňa už zvedavosť premáha viac než bojazlivosť. :)

Nejdem ich vypisovať viac. Berte toto meme u mňa ako čo si chcem URČITE v najbližšej dobe prečítať, lebo som na to zvedavá, teším sa na to, a tak, a zároveň na to neskôr na blogu očakávať recenzie. :)
Na čo sa tento mesiac chystáte vy?

nedeľa, decembra 02, 2012

Recenzia: Prežila som svet


Kniha: Prežila som svet
Autor: Miroslava Varáčková
Vydavateľstvo: Motýľ, 2011
Počet strán: 214

Anotácia: Volám sa Ela a som jedna z tých, čo prežili. Prišla som o svoju rodinu, priateľov, susedov a vo svojich sedemnástich rokoch som ostala celkom sama. Kedysi som chodila do školy, so spolužiačkami do kina, či len tak sa flákať mestom. Dýchala som čistý vzduch a jedla čerstvé rožky. Teraz väčšinu času trávim v starej stuchnutej pivnici a deň, kedy mám plný žalúdok, môžem pokojne nazvať šťastným. Volám sa Ela a som jedna z tých, čo prežili...
Napínavý príbeh zakázanej lásky, ktorá sa rodí v čase úpadku civilizácie. Svet je v ruinách, budúcnosť neistá, boj o život neúprosný. Podľahne Ela nádeji a túžbe milovať? Vráti jej ukrývaný vzťah do duše svetlo, alebo ju uvrhne do ešte väčšieho zúfalstva? A... prežije Ela vôbec najbližšie svitanie?

• • •

Ela sa snaží prežiť. Veľmi sa jej to už však nedarí, no dala sľub svojmu mŕtvemu otcovi, a chce ho splniť. V zrúcaninách mesta už nemá kde hľadať potravu. Domy, ktoré ostali, monitorujú krutí Dohliadači. Ak uvidia niekoho Nečistého, hneď ho zabijú, alebo dajú do tábora. Ela to riskne a pôjde do takého domu, no Dohliadači majú oči na stopkách, a hneď si ju všimnú. Pomôcť ujsť pred nimi jej pomôže jeden muž. Keď si všimne, že je to Dohliadač, myslí si, že je po všetkom. On ju ale pustí. Je mu vďačná, ale nechápe, prečo jej pomohol, a nechce s ním už mať nič spoločné, a tak utečie. Vtedy ešte netuší, aký veľký vplyv bude mať na jej život...

Knižku napísala mladá slovenská autorka. Hovoríte si nezvyčajné, že ? Ja osobne som sa totiž stretla s moderne napísanou dystópiou od Slováka prvý raz. Veľa z nás je na domácich autorov trochu viac kritických. Priznám sa, aj ja, keďže ešte som sa nestretla s veľa slovenskými autormi, ktorých knihy by sa mi veľmi páčili, a boli by napísané skvelo. Aj k Prežila som svet som sa zo začiatku stavala trochu skepticky. Aj napriek tomu som si ju chcela prečítať, lebo na to boli veľmi dobré názory. Nakoniec ma kniha nesklamala. Niektorí autory, najmä tí, ktorí ešte len s písaním začínajú sú "nerozpísaní", a je to aj na štýle písania vidieť. U tejto knihy sa toho však báť nemusíte, lebo autorka napísala už niekoľko kníh predtým, a je to vidieť. Knižka sa číta ľahko a príjemne. Dokonca bola písaná v prítomnom čase.

Ela nie je postava, ktorú by ste (hneď) nenávideli. Vie čo má robiť, zanecháva si chladnú hlavu a nikým sa nedá oblbnúť. Ja osobne som Elu síce nezbožňovala, no nedá sa povedať ani to, že by som ju nemala rada. Celkom som si ju obľúbila, keďže nebola hrdinka, ktorá by vám znepríjemňovala čítanie svojou blbosťou. 
Zato Alex, hlavný hrdina knihy, ktorý zachránil Elu pred Dohliadačmi, je presne ten typ postavy, ktorú budete milovať. Láskavý Alex je aj silný (aj fyzicky, aj psychicky), a vie sa aj pekne naštvať. Dievčatá - ďalší bookcrush do vašej zbierky. ;)

Hlavné postavy však boli jeden moment dosť neopatrné. Tancovať na kopci so sviečkami, odkiaľ je perfektný výhľad na mesto ? Nikto akože neuvidel to svetlo ? Nebáli sa, že to svetlo niekto uvidí a zároveň na to ich odhalí ? Ich správanie tam bolo neopatrné a dosť nelogické.

Prvých 100 strán bolo len také "oťukávanie" medzi Elou a Alexom, úvod do Elinho života a sveta z budúcnosti, ktorý bol naozaj dobre premyslený a uveriteľný. Občas som sa aj zamyslela nad tým, že nedajbože sa niečo také môže stať aj u nás, keďže sa jednalo o 3.svetovú vojnu, ktorá sa plánovala niekoľko desaťročí.
Najviac sa mi na knihe páčila časť niekde v trištvrtine knihy, cca od strany 100 až 150. Za tých málo 50 stránok ma sprevádzalo toľko zvratov, že som sa nestihla čudovať. Tá časť bola extra plná napätia a tiež dá sa povedať, že bola aj najakčnejšia.
Zato posledná časť knihy bola plná emócií. Bola som prekvapená, ako to autorka obrátila. Ten, dá sa povedať, najväčší zvrat knihy mi ale prišiel nereálny. Chápem, že niečo také sa aj mohlo stať... ale za tých pár hodín ? Nechcem sa veľmi rozpisovať, aby som tu nespoilerovala, ale čakala som, že to autorka ukončí trochu inak, lepšie.

Prežila som svet je naozaj veľmi vydarená dystopická kniha. Hoci je to prevažne o vzťahu Alexa a Ely, nechýba jej to, čo by v takej knihe malo byť, a to sú najmä emócie a akcia. Postavy sú uveriteľné, ľahko si ich obľúbite. Dej je pútavý a zvraty šoknú, no sú popritom reálne, preto sa do tejto knihy ľahko začítate.

Knihe udeľujem 4 hviezdičky.

sobota, decembra 01, 2012

Knižné novinky v decembri 2012


.::SLOVENSKO::.


4.12.

Mágia krvi 

Autor: Tessa Gratton
Séria: Mágia krvi, 1.diel
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 336

Anotácia: Mágia spojená s krvou vždy symbolizovala dávne ľudské túžby po moci, bohatstve a nesmrteľnosti. Tentoraz má pomôcť pravde!
Začať je ľahké.
Nakresliť kruh... doprostred položiť suchý list... posypať trochou soli... odrecitovať niekoľko latinských slov... pridať kvapku krvi...
Tínedžerka Silla Kennicotová vidí všade krv. Záhadná smrť rodičov jej neschádza z mysle, neverí obvineniam, podľa ktorých jej otec zavraždil matku a potom spáchal samovraždu. Jedného dňa od neznámeho menom Diakon dostane balíček, knihu kúziel, ktoré zozbieral jej otec. Prevteľovacie, oživovacie, spútavacie... Všetky majú niečo spoločné: treba pri nich použiť krv. Na cintoríne pri hrobe rodičov Silla pokúša osud – a kúzla fungujú! Zapojí sa aj brat Reese a ešte niekto – nový chlapec zo susedstva Nick. Je zvláštny, nenávidí svoju nevlastnú matku a až akosi pridobre sa vyzná v krvavej mágii. Silla úprimne túži očistiť meno svojho otca a chce na to použiť mágiu. Lenže je tu ešte niekto, kto má obrovskú moc a záujem o získanie magickej knihy, aby tajomstvo zostalo navždy pochované. Môže Silla veriť svojej láske? A akú obeť jej treba priniesť?
Vynikajúce čítanie pre fanúšikov románov plných temnej mágie a mýtických tvorov!